Generácia detí, ktoré vyrastali na videohrách postupne dospieva – majú vlastné životy, vlastné deti a prežívajú vlastné príbehy. Je pre nich prirodzené vyjadrovať sa médiom, ktoré bolo doteraz považované iba za detskú kratochvíľu. A tak okrem gigantických komerčných projektov vznikajú aj menšie nezávislé hry, ktoré rozprávajú o vážnych témach. Medzi ne patria aj choroby a umieranie.

Videohry majú oproti klasickým druhom médií výhodu vo svojej interaktivite. Kým pôvodné umelecké disciplíny svoje príbehy popisujú slovami alebo ukazujú obrazmi, videohry nám dovoľujú ich prežiť. Tak sa z príbehu vnímaného stáva príbeh prežívaný a výsledná katarzia je inej, osobnejšej povahy.

Je taktiež potrebné podotknúť, že smútenie je veľmi individuálne a každé dieťa má právo smútiť tak, ako sa samo rozhodne. Ak si teda zvolí hranie videohier, netreba mu v tom brániť.

Firewatch

Napríklad v hre Firewatch sa ocitnete v koži Henryho, ktorého 41-ročná manželka ochorela na predčasnú demenciu. V minimalistickom textovom úvode sa dozviete, ako sa o ňu Henry pokúšal starať, ako sa jej stav neustále zhoršoval, aj ako Henry začal piť a manželku na noc zamykal doma, kým trávil čas v krčme. Samotná hra začína v momente, keď Henry od všetkého utečie do národného parku, pracovať ako strážca požiarov. Rozpráva osobný príbeh o Henryho dobrovoľnej izolácii a vyrovnávaní sa s manželkinou chorobou, popretkávaný mysterióznymi udalosťami v krásnom prostredí amerického Yellowstone Parku. Najpresnejšie, čo možno o tejto hre povedať, je, že hovorí o normálnych, ľudských problémoch. V médiu, ktoré je stále do veľkej miery fascinované strieľaním a skákaním, je to ten najkrajší kompliment.

Brothers: A Tale of Two Sons

Mladšie deti môžu svoj prvý kontakt s nepríjemnými témami choroby a smrti zažiť v hre Brothers: A Tale of Two Sons. Rozpovie príbeh dvoch bratov, ktorí sa vydávajú nájsť liek pre svojho smrteľne chorého otca. Príjemná rozprávková atmosféra a dobrá hrateľnosť nenápadne vedú hráčov až k dramatickému koncu, kedy starší brat zomiera, aby ten mladší mohol žiť. Keďže obidvaja už hráčom prirástli k srdcu, pretože pomáhali sebe aj ostatným a bojovali za dobrú vec, strata jedného z nich naozaj drvivá. Tento srdcervúci moment je ešte posilnený herným mechanizmom – keďže bratov ste doteraz simultánne ovládali každého jednou rukou – po smrti jedného z nich akoby vám chýbala končatina.

Jedným z dôležitých procesov, ako hry zapájajú “diváka” do deja, je dať mu možnosť voľby. Keď činíte rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú dej, máte tendenciu považovať príbeh za svoj vlastný. Taký príbeh sa vás potom dotýka bližšie a dovolí vám empatizovať v situáciách, ktoré by ste inak iba nezainteresovane pozorovali zvonku.

Tip. Brother – A Tale of Two Sons si môžete teraz zakúpiť vo výnimočnej zľave na Steame len za 2,99€.

That Dragon, Cancer

Asi najsilnejším príkladom je hra That Dragon, Cancer. Tá nielen rozpráva zaujímavý príbeh, ale dojímavé sú aj okolnosti jej vzniku. Keď mal Joel jeden rok, ochorel na rakovinu. Prognóza znela štyri mesiace života. Jeho rodičia – manželia Greenovci – však chlapca vychovávali ešte ďalšie štyri roky. Joel síce nerozprával – jeho psychický vývoj bol zabrzdený – ale veľa sa smial, rád sa hral na preliezkach a v nemocnici sa veľmi bál a plakával. Keď napokon v roku 2014 boj s chorobou prehral, jeho rodičia sa – v snahe vyrovnať sa s tragédiou – rozhodli naprogramovať o svojom zážitku počítačovú hru. Ide o jednu z najosobnejších autorských výpovedí v dejinách pohyblivých umení. Dovoľuje hráčom prežiť umelecké stvárnenie choroby a smrti malého chlapca, so všetkými trápeniami a malými radosťami. Graficky je znázornené stroho, ale použité hlasy a nahrávky sú autentické, čím hra získava dokumentárny nádych. Aj bežné životné situácie, ako napríklad kŕmenie kačíc v parku, sprostredkuváva s neuveriteľnou emóciou, pretože jej autori – rodičia – ju naozaj zažili.

Celý TED Talk s matkou Joela si môžete pozrieť tu https://www.ted.com/talks/amy_green_a_video_game_to_cope_with_grief

Hru si môžete kúpiť na Steame, Google Play Store a iTunes.

Smrť je téma, s ktorou je obzvlášť komplikované sa vyrovnať. Aspoň čiastočnú pomoc pri jej spracovávaní vie však poskytnúť umenie. Videohry postupne dospievajú a stávajú sa prínosom pre svoje publikum. Ich kvalita totiž nie je limitovaná samotným médiom, ale iba šikovnosťou jednotlivých autorov.

Uvedomujeme si, že videohry sú len barličkou v prekonávaní smútku a vyrovnávaní sa so smrťou. Ak smútok neprechádza, odporúčame obrátiť sa na Linku detskej istoty, ktorá ponúka nonstop pomoc na telefóne a možnosť četu od 18:00 do 22:00 každý deň ale i rodičovskú poradňu. Pre staršie deti, teenagerov a mladých je k dispozícii internetová poradňa IPčko.

Tip. Prečítajte si aj náš 2.článok: Jak se vyrovnat se smrtí a negativními emocemi skrze hry

Tento článok vznikol v spolupráci s projektom detinanete.sk