Vplyv hier na psychiku a správanie detí

O tom, ako hry vplývajú na deti a hráčov, sa rozpráva veľa, väčšina argumentov však nie je podložená. Po dvoch dekádach hľadania dôkazov o negatívnych vplyvoch hier sa odborníci na psychológiu a správanie začali pýtať, či hry môžu mať aj pozitívne účinky. Ich zistenia vás môžu prekvapiť.

V roku 2005 si výskumníci z Univerzity Južnej Kalifornie položili otázku: „Čo vlastne vieme o spoločenských a psychologických efektoch videohier?“ a vydali sa preskúmať všetky doposiaľ publikované odborné texty k danej téme. Zistili, že v priebehu 80-tych a 90-tych rokov sa výskum videohier jednostranne zameriaval na ich negatívne účinky. Až začiatkom 21. storočia sa objavil nezávislý a nezaujatý pohľad na prínos videohier.Children_playing_video_games

Výskumníci zistili, že hranie videohier má naozaj nezanedbateľný vplyv na detské správanie. Takzvané prosociálne hry, teda hry, v ktorých sa hráč venuje budovaniu vzťahov, záchrane ľudí či iným pozitívnym činnostiam, propagujú pozitívne správaniemotivujú hráčov k spoločensky prospešnému konaniu. Výsledky rôznych pokusov a sledovaní ukazujú, že deti, ktoré sa hrajú takéto hry, využijú častejšie a rýchlejšie príležitosť niekomu pomôcť alebo spraviť prospešný čin. Vzdelávacie hry môžu navyše pozitívne vplývať aj na koncentráciu a akademické výsledky detí.

Nejde pritom len o výsledky jednej štúdie, ale o desiatky nezávislých výskumov po celom svete. Zamerali sa na deti v Amerike, Nemecku, Japonsku, Číne a inde. Zaujímavé je, že pozitívny efekt prosociálnych videohier sa prejavuje prakticky okamžite, deti boli testované už v priebehu hrania, ale bol pozorovaný aj s trojmesačným odstupom. Dá sa teda povedať, že takéto efekty sú dlhodobé.

Na druhú stranu, pri hraní násilných hier boli zmapované aj negatívne vplyvy na detské správanie. Štúdie dokázali, že hranie násilných hier môže vyvolávať podráždenie, zvyšovať vnútorné napätie alebo vplývať na neprimerané správanie (napr. častejšie hádky s učiteľmi) u detí aj dospelých. Iné štúdie ukázali, že hráči násilných hier môžu byť menej ochotní pomáhať druhým či spolupracovať s ostatnými a menej prispievajú na charitu. Ďalšie odhalili poruchy spánku po hraní násilných hier, v niektorých prípadoch sa ukázalo, že takéto hry môžu ovplyvniť aj dýchanie a srdcový rytmus.

Brain-of-Violent-Game-Players

Z vyššie uvedených zistení sa môže zdať, že akékoľvek násilie v hrách bude negatívne ovplyvňovať vývoj dieťaťa. Nie je to však úplne tak, ide totiž nielen o obsah týchto hier, ale najmä o kvalitu rodinného prostredia a úlohu hier v procese výchovy. Preto sa nedá tento vplyv paušalizovať.

V roku 2011 bola napríklad publikovaná štúdia, v ktorej výskumníci sledovali 165 detí a mládežníkov po dobu troch rokovhľadali vzťah medzi hraním násilných hier a skutočným násilným správaním. Ich zistenia dokazujú, že násilie vo videohrách nemá takmer žiadny vplyv na násilné správanie v skutočnom svete. To, čo sa ukázalo byť pri vzniku agresívneho správania omnoho kľúčovejšie, boli depresie, povahové vlastnosti, tlak zo strany kamarátov a najmä domáce násilie.

Iná štúdia z roku 2010 naopak odhalila, že deti, ktoré sa aj hrajú akčné hry, ale majú rodičov, s ktorými sa môžu o zážitky podeliť, sa v omnoho väčšej miere zapájajú do spoločenského života na úrovni komunity, mesta či štátu. V najvyššej miere sa do spoločenského diania zapájajú deti, ktoré sa hrajú akčné hry spolu s rodičmi a rozprávajú sa o svojich zážitkoch a témach nastolených hrou.

Niekoľko súčasných prác ďalej dokázalo, že šikovnosť pri hraní hier súvisí s intelektuálnym potenciálom dieťaťa – precvičujú totiž koncentráciu, priestorovú orientáciu, logické myslenie a chápanie zložitých systémov. Deti, ktoré sa nehrajú hry vôbec, podávajú často priemerné akademické výkony a majú v priemere menej kamarátov. Deti, ktoré sa hrám venujú v zdravej miere, mávajú viac kamarátov a častejšie vynikajú v logickom myslení či priestorovej orientácii.2615997-nintendowiiufit

Nestranný výskum videohier je ešte len vo svojich začiatkoch, ale jeho výsledky už dokážu poradiť pri rozhodovaní o tom, aké hry deťom dávať a ako k nim pristupovať.

Úplný zákaz hier môže viesť k izolácii dieťaťa. Nekontrolovaný prístup k všetkým hrám a neobmedzený čas hrania sa zase ľahko môže podpísať na akademických výsledkoch. Prosociálne hry, v ktorých dieťa buduje a stará sa o mesto, prípadne ochraňuje ľudí a zvieratá, sú vhodné na rozvíjanie empatie a kladných povahových vlastností. Vzdelávacie hry môžu pomôcť pri dosahovaní lepších výsledkov v škole. Pri takýchto hrách môžete dieťa na chvíľu nechať osamote a o nič sa nestarať.

Deti sa však chcú hrať aj akčné hry. Ideálne je preto sledovať vekový limit na obaloch hier a podľa priloženej informácie sa rozhodnúť, či je daná hra pre dieťa vhodná. Hrajte sa spolu s deťmi a rozprávajte sa s nimi o tom, čo sa v hre deje a aké sú jej pravidlá. A ktovie, možno vás hra začne baviť a oddýchnete si pri novoobjavenej spoločnej aktivite.

Pavol Ondruška

Zaujíma sa o videoherný priemysel ako celok, s ekonomickými a spoločenskými presahmi.