Letná škola tvorby hier Summer Game Dev z pohľadu účastníkov 1

V prvej časti rozhovorov s účastníkmi nám svoju hru predstavil Samuel Kubala, študent informačnej bezpečnosti na FIIT STU a lektor v Hemisfére.

Letná škola tvorby hier Summer Game Dev sa konala 1.7. – 4.8. 2019. Počas tretieho týždňa sme ju navštívili a vyspovedali sme niekoľkých účastníkov, lektorov  a šéfa projektu . Téma letnej školy bola History Rewritten – prepísaná história a študenti mali obmedzenie na použitie dvoch ovládacích prvkov (buď využitie dvoch prstov alebo dvoch tlačidiel).

Na čom robíte?

S tímom robíme príbehovú hru, v ktorej sa hráč dostane do mysle mysteriózneho spisovateľa a jeho úlohou je vymyslieť vlastnú históriu sveta. Jeho cieľom bude napísať čo najzaujímavejší príbeh.

Sú tam otázky, v ktorých sa musí rozhodovať podľa morálky, pre dobro svojej planéty, a podobne. Musí riešiť či sa majú dobre rastliny, mýtické bytosti, ľudia…

Ten príbeh píše hráč tak, že si vyberá z možností?

Áno, vyberá si z možností. Je to rozdelené na dve obdobia, obdobie počiatku sa týka skôr mytológie alebo historických osobností a udalostí, a potom sa postupne dostane do súčasnosti. Tam sa riešia konšpirácie a globálne problémy. Napríklad máme otázku, že nešťastné matky spísali petíciu proti očkovaniu. Máš možnosť im vyhovieť a vtedy budú spokojné tie matky, ale zomrie ti väčšia časť populácie alebo zamietnuť, tak zas budú frflať, že si im nevyhovel.

Okrem toho dávame mytologické bytosti do súčasnosti. Napríklad s Medúzou – cestovatelia zazreli na ostrove mýtickú postavu ženy s množstvom hadov namiesto vlasov. Ak sa rozhodneš, že s ňou chceš nadviazať priateľský kontakt, v minulosti ťa odmietne pre tvoje dobro. Ona totiž nebola negatívna postava, bola prekliata. V budúcnosti s ňou môžeš mať novú udalosť, Medúza chce žiť bežný ľudský život a ak je vyhovieš, tak jej ľudskí majstri vyhotovia okuliare, ktoré potlačia jej schopnosti.

To znie veľmi kreatívne.

Je to dosť kreatívne. Je to trochu graficky náročné. Otázka je text a po zvolení odpovede sa zobrazí grafika ako odmena.

Je to krásne.

Dúfajme, že to vyjde podľa plánu. Ja som programátor. Prišiel som sem s tým, že som chcel robiť v tíme a spraviť menšiu hru. Moje návrhy na hry boli simulácie z civilizácie, kde sú strategické rozhodnutia a podobne. Lenže v tíme sme dve dievčatá a traja chalani – nie sme piati chalani, čo by možno mali radšej tie stratégie, tak som trošku pozmenil koncept na príbehovú hru.

Takže si to vymyslel ty?

Nápad je z mojej hlavy, otázky, grafiku a všetky tieto konšpirácie navrhujeme všetci.

Ako máte v tíme rozdelené úlohy?

Začali sme skupinovým brainstormingom a až po niekoľkých dňoch sme sa dohodli, že každý napíše vlastný koncept, jeden sa vyberie a ten budeme robiť. Ja som mal to šťastie, že sa vybral ten môj a teraz musím najviac robiť. Ale inak sme rozdelení tak, že dvaja programátori, dvaja grafici a jeden herný dizajnér. Verím, že v iných tímoch rozhoduje herný dizajnér o tom, čo sa bude robiť, ale u nás to bola na začiatku skôr demokracia.

A ako to vyzerá teraz?

Teraz to vyzerá tak, že ja som mal víziu hry, čiže programujem menej a skôr pomáham s tvorbou otázok – ako som vravel s tou Medúzou – alebo pomáham grafikom tak, že robím poznámky k postavám a robím prieskum. Prišiel som s tým, že budem čítať Unity manuál a čítal som Wikipédiu. Ale je to zábava. Pomáham s tým, aké má mať vlastnosti postava a ako má vyzerať aby to sedelo s históriou alebo s predstavami ľudí v minulosti.

Išiel si sem s tým, že budeš programovať, že si vytvoríš hru. Čo z toho sa ti naplnilo a čo nie?

Robím skôr herný dizajn a myslím si, že je to super. Programujem zhruba dve až tri hodiny denne. Prídem, sme tu päť-šesť hodín každý deň cez týždeň a chodím sem, lebo ma to baví.

Vieš už teraz zhodnotiť, čo ťa táto letná škola naučila?

U mňa hlavne tie soft skills, ako ľuďom čo povedať, ako to napísať do dokumentu, nech to pochopia a ako robiť návrh systému tak, aby to chápal aj niekto iný okrem mňa. Toto mi to dalo najviac. Technické zručnosti možno ešte získam ku koncu, teraz som robil len prototyp, ale to už pre mňa nebolo ničím náročné. Tiež mi to dalo nové priateľské vzťahy.

Ako to tu zatiaľ hodnotíš?

Prednášky boli kvalitné. Je super, že tu máme aj jedlo a pitie. Priestory sú super, môžem hocikedy prísť a odísť, sú tu ľudia, čo nám poradia. Poradili nám veľa dobrých vecí, aj z programovania a grafiky. Mentori pomáhajú skôr z marketingovej stránky, lektori riešia konkrétnejšie veci.

Ako sa ti pracuje v tíme?

Mám šťastie na tím. Jeden víkend som bol ostatným poukazovať Bratislavu. Stretli sme sa o tretej a čakal som, že skončíme okolo siedmej. Boli sme do jedenástej, dali sme si pivo, pokecali sme o všetkom možnom.

Je táto vaša hra pre deti?

Naša hra nie je cielená na deti. Humor je taký… Nie je neslušný, ale sú tam naznačené skryté veci. Napríklad máme bandu satirov, človek mám možnosť ich prijať – vtedy prídu do krajiny, sú spokojní, žijú v krčmách a propagujú sarkastický humor. Alebo ich môže odmietnuť a v budúcnosti sa vrátia ako zakladatelia satanizmu. Poveda by som, že hra je asi od 15 rokov.

Myslíš, že hru dokončíte do konca letnej školy?

Úplne nie, čo sa týka obsahu, hlavne tých otázok a grafiky. Každá odpoveď má trošku rozdielnu grafiku, čiže 10 otázok znamená 30 rozdielnych grafík, snažíme sa meniť emóciu v rámci jednej postavy. Obsah nebude hotový, ale hrateľné by to malo byť.

Máte v pláne ju dokončiť a publikovať?

Našim cieľom nie je na tom zarobiť, ale skôr zviditeľniť sa a mať niečo v portfóliu. Chcem nadobudnúť skúsenosti, mať to publikované a mať čo najviac stiahnutí.

Ďakujem za rozhovor!

Dana Šuníková

Dana vyštudovala aplikovanú informatiku a teóriu vyučovania informatky na Bratislavskom Matfyze. V dizertačnej práci sa venovala gamifikácii vo vyučovaní informatiky na stredných a vysokých školách, vydala popritom edukačnú mobilnú hru pre vysokoškolákov.