Ako teda hodnotíme?
Hodnotenie hier na našom webe sme pripravovali v dvoch etapách. Prvú etapu sme začali hĺbkovým prieskumom podobných webových stránok v zahraničí a ich jednotlivých kategórií hodnotenia hier. Z týchto kategórií hodnotenia sme vybrali tie, ktoré sa nám najviac pozdávali, ďalšie sme upravili a nakoniec pridali niektoré naše vlastné.
Hodnotenie hier sme delili podľa oblasti, ktorú u detí hry rozvíjajú. Z dlhého zoznamu kategórií hodnotenia sme urobili tri veľké logické celky :
– intelektuálny rozvoj
– emocionálny rozvoj
– rozvoj medziľudských vzťahov
V druhej etape sme vytvorili zoznam jednotlivých herných činností. Ten sme pospájali s využívanými oblasťami – išlo o konkrétne aktivity spojené s konkrétnymi funkciami mozgu, ktoré tieto aktivity spúšťajú.
Jednoduchý príklad to osvetlí. Pri hraní online hry je veľmi pravdepodobné, že dieťa musí počas hrania komunikovať s inými hráčmi. Väčšina online videohier je v angličtine. Na to, aby mohlo dieťa komunikovať so spoluhráčmi, je teda potrebné, aby využívalo anglický jazyk. Čím je hra komplexnejšia a čím väčšie množstvo interakcií s inými hráčmi od dieťaťa vyžaduje, tým viac ho núti komunikovať v angličtine. Dieťa chce prirodzene svojim spoluhráčom rozumieť, preto sa snaží pochopiť, čo mu píšu. Takisto sa snaží pochopiť výrazy samotnej hry. Takto zameraná aktivita pri hraní potom dáva príležitosť na precvičovanie anglického jazyka. Kompetencia dieťaťa v cudzom jazyku rastie bez toho, aby si to dieťa vôbec uvedomovalo.
Podobným spôsobom sme pospájali dlhý zoznam herných činností (koordinácia oko-ruka, pozornosť, jemná motorika, výber správnej cesty, osvojenie procedúry a pod.) s jednotlivými funkciami, ktoré rozvíjajú.
Intelektuálny rozvoj
Intelektuálny rozvoj je najlepšie zmapovaný celok a obsahuje najviac kategórií hodnotenia. Väčšina hier stimuluje viacero kognitívnych procesov naraz, pričom pri bežnom hraní si prevažnú väčšinu z nich neuvedomujeme.
Sú to napríklad (kritické) myslenie, riešenie problémov (problem-solving), pamäť, pozornosť, ale aj klasické školské disciplíny ako čítanie, písanie a počítanie. Takisto sem patria rozvoj cudzieho jazyka (zväčša angličtiny), strategické myslenie, ale aj kreativita.
Emocionálny rozvoj
Hry nie sú iba technickou záležitosťou. Majú svoju grafickú a zvukovú stránku, často aj veľmi hlboký obsah, myšlienku, príbeh, morálne posolstvo alebo filozofiu. Dieťa je tvor emocionálny, a preto všetky tieto aspekty hier vníma veľmi citlivo. Niet teda divu, že hry formujú dieťa aj po emocionálnej stránke – prežívanie hier je veľmi silné. Dôkazov o tom je na internete veľa – napríklad si stačí na stránke YouTube vyhľadať soundtrack ku ktorejkoľvek známej hre (napr. https://www.youtube.com/watch?v=uq0EIVBdCN8). Rozvoj emocionality je často prehliadanou zložkou, ktorá hranie výrazne ovplyvňuje.
Do tejto oblasti však patrí aj viacero iných kategórií. Hodnotili sme aj to, či hra poskytuje pre dieťa pozitívny vzor hlavného hrdinu, ako aj či je jej celkový odkaz pozitívny. Takisto do tejto kategórie patrí aj rozvoj sebakontroly (trpezlivosť, pokojné reagovanie na vypäté alebo stresové situácie), prípadne či hra poskytuje dieťaťu možnosť vyskúšať si rolu vodcu (dieťa musí vedieť reagovať na často emocionálne vypäté situácie – táto kategória môže patriť aj do oblasti rozvoja medziľudských vzťahov, rozdelenie je iba formálne).
Rozvoj medziľudských vzťahov
Ide o posledný, no nemenej dôležitý celok. Patrí sem rozvoj komunikačných zručností a schopnosti spolupracovať (pri online hrách, alebo hrách hraných väčším počtom hráčov – aj vo dvojici na jednom zariadení). Niektoré hry sú ťažké a nútia dieťa niektorú pasáž opakovať veľa ráz. Takýmto spôsobom sa rozvíjajú vlastnosti ako zodpovednosť, dôslednosť alebo vytrvalosť. Okrem toho hry, ktoré nesú pozitívny odkaz môžu rozvíjať aj slušné správanie dieťaťa – deje sa to napríklad vtedy, keď dieťa v hre niekomu pomôže a dostane za to od hry odmenu, alebo naopak, niekomu v hre ublíži a dostane za to nejaký postih.
Ostatné zložky hodnotenia
Okrem psychologických charakteristík máme aj jednoduchšie indikátory, ktoré rodičovi pomáhajú vybrať hru vhodnú do rúk jeho dieťaťa. Ide o obligátnu kategóriu vekovej adekvátnosti, ale napríklad aj tzv. save systém – akým spôsobom sa hra ukladá, či je možné ju prerušiť kedykoľvek bez nutnosti opakovať hranú pasáž, alebo či sa hra ukladá automaticky po určitom čase. Takáto informácia pomôže rodičovi lepšie pochopiť dieťa, ktoré sa bude dožadovať “ešte chvíľky”, lebo bude vedieť, že inak by dieťa náročnú pasáž muselo opakovať.
Keď si je rodič vedomý toho, čo sa pri hraní danej hry s dieťaťom deje, vie sa k tomu postaviť inak, ako keď si iba kývne rukou a povie “veď sa len hrá”. Pokiaľ má rodič vedomosť o tom, akým spôsobom hra dieťa rozvíja, vie sa s ním o tom porozprávať a tieto pozitíva upevňovať. Naopak, ak hra obsahuje aj negatívne prvky, vie ich dieťaťu vysvetliť a ukázať mu, prečo je to tak. Pomáha to dieťaťu porozumieť svetu, ktorý je niekedy zložitejší, ako dokáže samo pochopiť a zároveň si s ním rodič vytvára vzťah.
Použitá literatúra:
Marie Vágnerová (2008): Vývojová psychologie I. Karolinum – Praha.
Daniel Goleman (2014): Pozornost. Jan Melville Publishing – Praha.
Prensky (2005): The Digital Game-Based Learning Revolution. Handbook of computer game studies, 18, 97-122.
Krystalli P. – Panagiotis Arvanitis P. – Panagiotidis P. (2014). Evaluating Serious Games for Foreign Language Learning: An Online Grading and Visualization Tool. International Journal for Cross-Disciplinary Subjects in Education (IJCDSE), vol. 5, no. 1.
Blinka L. – Mikuška J. (2014). The role of social motivation and sociability of gamers in online game addiction. Cyberpsychology: Journal of Psychosocial Research on Cyberspace, vol. 8 no. 2.
Felini, D. (2015). Beyond Today’s Video Game Rating Systems A Critical Approach to PEGI and ESRB, and Proposed Improvements. Games and Culture, vol. 10 no.1, p. 106-122.
https://www.commonsensemedia.org/
http://www.pegi.info/sk/
http://www.esrb.org/index-js.jsp