Ako dlho by sa malo moje dieťa hrať a neuškodilo si tým?

Podobnú otázku si kladie asi každý zodpovedný rodič, ktorého dieťa je dostatočne zrelé na to, aby zvládlo ťukať do tabletu, mobilu alebo klávesnice počítaču samo. Neexistuje úplne jednoznačná odpoveď, napriek tomu je možné vymedziť dobu, v ktorej je pre dieťa hranie výsostne pozitívnym zážitkom a neškodí mu.

Existuje viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy. V prvom rade – u každého dieťaťa je vhodná doba hrania individuálna. Ak má veľa voľného času, malo by ho vyplniť rozmanitými aktivitami, pričom môže investovať viac času aj do hier. Vo svojej štúdii dr. Andrew Przybylski uvádza, že deti, ktoré do hrania hier investujú MENEJ než jednu tretinu svojho voľného času, vykazujú v porovnaní s deťmi, ktoré sa nehrávajú vôbec, nasledovné znaky :

  • vyššiu úroveň prosociálneho správania a spokojnosti zo životom
  • menej problémov so správaním a hyperaktivitou
  • menej problémov s vrstovníkmi a menej emocionálne negatívnych symptómov

Znamená to, že ak má dieťa iba hodinu voľného času denne, nemalo by investovať do hrania viac ako 20 minút. Opačný extrém – ak má denne 9 hodín voľného času, môže do hrania investovať 2 až 3 hodiny. Prečo sú ale tieto individuálne rozdiely až také veľké?

Pretože základom toho, aby hranie nemalo na dieťa negatívne dopady, je rozmanitosť aktivít, ktoré vo svojom čase typicky vykonáva. Ak má dostatok priestoru na svoje povinnosti, na rodinu a stretávanie sa s rovesníkmi, tak je hranie pre dieťa iba jednou z aktivít. Zároveň sa učí vo všetkom mať mieru.

148167

Kľúčom k tomu, aby bolo hranie prospešné, je teda vyvážený životný štýl – investícia času do rozmanitých činností. Veľmi dôležité je preto sa s dieťaťom otvorene rozprávať o význame hier v jeho živote. Potom je preň jednoduchšie dodržiavať aj hranice, stanovené rodičmi. Dieťa takto pri hraní relaxuje, zabaví sa a negatíva sú minimálne.

Dieťaťu je treba objasniť, že :

  • hry sú nástrojom na oddych, zábavu a relax
  • hry treba hrať s mierou, robiť počas hrania pravidelné pauzy, nehrať tesne pred spánkom (aby sme predchádzali problémom s bolesťami chrbta, očí; nespavosti atď.)
  • hry NESLÚŽIA ako nástroj na únik pred problémami z reálneho sveta – ich riešenie iba odkladajú, prípadne problém prehlbujú
  • hry NIE SÚ základnou súčasťou života dieťaťa – sú aktivitou, ktorá má dať dieťaťu možnosť zažiť niečo nové a zaujímavé, ale nie na úkor iných aktivít

S dieťaťom je veľmi dôležité pravidelne komunikovať a zaujímať sa, čo sa deje v jeho svete. To zahŕňa aj svet hier – občasná otázka “Čo hráš?” a “Prečo hráš?” je výborným spôsobom, ako s ním prehĺbiť vzťah. Takisto ňou zistíme, ako prežíva hranie. Je dobré s dieťaťom prejsť aj problém závislosti aby mu bolo jasné, kedy sa začína pozitívny význam hrania vytrácať. Hráč musí vedieť, že ak začne zanedbávať svoje ostatné aktivity (kamarátov, rodinu, povinnosti, stravovanie, spánok a telesný pohyb), tak je ihneď potrebné znížiť dobu hrania.

62816917-854x480-1-poster

Jedným z dôležitých bodov je aj vzťah televízie a hier. Tieto dve aktivity sú si veľmi podobné, ale existujú medzi nimi aj významné rozdiely.  Hlavným aspektom, ktorý mierne zvýhodňuje hry oproti televízii, je ich interaktivita. Pri pozeraní televízie je dieťa väčšinou iba pasívnym prijímateľom obsahu. Pri hraní hier ale musí byť vždy aktívne a preto je aj efekt hrania odlišný. Dobre to ilustruje štúdia Glasgowských vedcov, ktorí zistili, že pozeranie televízie 5-ročnými deťmi 3 a viac hodín denne vedie vo veku od 5 do 7 rokov k nárastu problémov so správaním. Porovnávaná skupina 5-ročných detí, ktoré hrali rovnakú dobu hry, nepotvrdila žiadne podobné negatívne zmeny.

Pri premýšľaní o vzťahu televízie a hier je dobré spojiť čas, ktorý dieťa na tieto dve aktivity má, do jedného bloku, v ktorom bude mať dieťa na výber. Celkový čas oboch aktivít by ale nemal presiahnuť spomínanú hranicu 1/3 denného voľného času. Tieto dve aktivity sú totiž veľmi podobné a preto sa ľahšie vyhneme ich negatívnemu vplyvu tým, že dieťa bude mať na obe presne definovaný čas, ktorý si už môže rozdeliť podľa svojho uváženia.

d63536745a45dbfceb26ed4ccb89448eComputer-Addiction

Na záver krátke zhrnutie:

  1. Hry je treba brať vážne – pokiaľ s dieťaťom o hrách otvorene a dostatočne často komunikujeme, je veľmi malá šanca, že sa prejavia negatívne známky hrania.
  2. Celkový čas na televíziu a hry dokopy by nemal presiahnuť 1/3 denného voľného času dieťa.
  3. Pri hraní je potrebné robiť pravidelné prestávky a nehrať tesne pred spánkom.
  4. Pokiaľ sa o hry a hranie dieťaťa zaujímame, pomáha nám to prehlbovať vzťah s dieťaťom a budovať dôveru.

Michal Božík

Michal Božík je psychológ, zaoberajúci sa vo svojom výskume psychologickými aspektmi hrania videohier, ako aj vzťahom medzi videohrami a vzdelávaním. Je aj autorom dokumentárneho filmu o videohrách s názvom Cesta hrdinu. Pracuje ako samostatný výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Pracoval ako herný dizajnér v spoločnosti Pixel Federation, predtým pôsobil v programe Teach for Slovakia ako učiteľ, kde pracoval aj na tom, ako prebudiť v deťoch motiváciu k učeniu pomocou hier a technológií. S hrami má bohaté skúsenosti.