Debatou o tom, či sú naozaj počítačové hry neškodné, nedávno otriasla strategická hra Syrian Warfare ruského vývojárskeho štúdia CatsWhoPlay. Rozpráva príbeh policajta z mesta Aleppo, ktorý sa počas reálneho vojnového konfliktu v Sýrii zapletie do boja väčších síl – sýrskej národnej armády, islamských teroristov ale najmä ich údajných zahraničných donorov.
Samotná hra sa v ničom podstatnom neodlišuje od iných vojnových RTS hier. Hráč ovláda jednotky, plní taktické úlohy a snaží sa poraziť nepriateľa. Problémom je však príbeh, ktorý od začiatku nenecháva nikoho na pochybách, kto je podľa autorov dobrý a kto zlý. Zjednodušuje komplexnú mnohovrstevnatosť hrôzostrašného vojnového konfliktu a robí to veľmi sugestívnym spôsobom.
Hra svoje ideologické zafarbenie na hráčov vybaľuje postupne. Na začiatku teroristi z ISIS prehovárajú šéfa polície, aby sa k nim pridal. Majú vraj neobmedzené zdroje zo zahraničia, pretože celý svet si želá, aby Sýria a jej ľud padli. Čestný policajt odmietne a stane sa tak prvou nevinnou obeťou Islamského štátu. Ak hráčovi v tomto momente z náznakov ešte nie je jasné, ktorá krajina má byť zdrojom neobmedzených financií pre terorizmus, čoskoro mu to postavy v hre povedia priamo.
Svet hry Syrian Warfare je až priezračne jednoduchý: na jednej strane stojí právom sa brániaca Assadova Sýria a jej ochranca spravodlivé Rusko – na strane druhej Islamský štát sponzorovaný zločinnými západnými mocnosťami na čele s USA.
Ako každá propaganda, aj Syrian Warfare vytvára u svojich príjemcov nenávisť rozprávaním patetických, ale často dojemných príbehov, ktoré sú však obludne prekrútené. Na strane dobrých (Assadov režim a Rusko) bojujú konkrétni odvážni ľudia, s ktorými sa dá ľahko stotožniť. Mestský policajt, ktorý sa pre obranu vlastnej komunity stane vojakom. Obuvník, ktorého oklame americká propaganda, ale nakoniec prezrie. Farmár so synovcami, ktorí zachránia autobus plný civilistov.
Na strane zlých je to naopak. Anonymní teroristi, ktorí v každej replike nutkavo upozorňujú na svoj zahraničný sponzoring od USA. Samovražední útočníci, trénovaní v amerických vojenských kempoch. A vrcholným dielom scenára je líder ISIS, ktorý sa v priebehu deja stane veliteľom Bielych heliem a pod zásterkou humanitárnej organizácie zabíja bezbranných civilistov, aby svoje vojnové zločiny mohol hodiť na Assadov režim.
Skoro každý text, ktorý sa v hre objaví, má očividný ideologický podtext. Cieli pri tom na mladých ľudí, ktorí o reálnom konflikte v Sýrii nemajú dosť informácií a ponúka im zjednodušenú “skrytú” verziu pravdy. Inými slovami manipulatívnu konšpiráciu.
Hra sa tiež snaží alternatívne prezentovať bežne známe fakty, ktoré svedčia v neprospech zvolenej strany. Ako je napríklad možné, že v reálnom svete tlač spomína vojnové zločiny Assadovho režimu? Podľa hry sa jedná o manipuláciu: V jednej misii oslobodíte skupinu západných novinárov z nebezpečnej situácie, do ktorej ich dostali Američania a ISIS. Tí vám sľúbia, že konečne napíšu pravdu o konflikte v Sýrii. Neskôr sa však telefonicky ospravedlnia, že článok nemohli vydať, pre neslobodu tlače v západných krajinách. Takýto pohľad na svet ponúkajú tvorcovia hry Syrian Warfare.
Hra je pritom očividne určená pre západný trh. Hlavný hrdina, sýrsky policajt, je dabovaný bezchybnou britskou angličtinou. Jednotky sa volajú prekvapivo amerikanizovanými názvami, napr. Cowboy-2 či Charlie-1 a aj na formálnej úrovni hra kopíruje mechanizmy úspešných západných stratégií. Titul jasne mieri na svoju cieľovú skupinu – mladých v rozvinutých krajinách, ktorí majú v politických aspektoch vojenských konfliktov zmätok, ale páči sa im téma armády, tvrdí chlapi a drsné hlášky. “Čo by som to bol za Araba, keby som na dvore nemal zakopanú protipancierovú päsť?” povie jedna z postáv.
Počítačové hry sa stali ďalšou formou šírenia propagandy. Ich hraním si hráči môžu nejaký aspekt reality vyskúšať akoby na vlastnej koži. Sú to oni, kto zachraňuje nevinných civilistov pred hrozbou zo Západu. Sú to oni, kto odhalili nechutné spiknutie proti Rusku a Assadovi. Čo sa týka vytvárania sympatií k politickým režimom, printové a digitálne médiá získavajú vo videohrách silného konkurenta.
Príbeh distribúcie Syrian Warfare je tiež príbehom boja proti šíreniu proruskej propagandy. Po krátkej dobe bola hra stiahnutá z najväčšieho internetového obchodu Steam. Nie však kvôli klamlivému obsahu, ale z právnych dôvodov. Neprekvapivo, iný vývojár obvinil autorov hry Syrian Warfare, že ukradli časť zdrojového kódu z jeho vlastnej hry, nazvanej prosto “Warfare”. Ako to už býva, metódou ľudí, ktorí sa uchylujú ku klamstvu a šíreniu dezinformácií, býva často aj krádež.
Hra sa však na Steam čoskoro vrátila. Po petícii a urovnaní právneho sporu sa dnes predáva za necelých 14$. Akú spoločenskú škodu dokáže napáchať, kým dotknuté krajiny zavedú funkčné regulačné mechanizmy, ktoré by bránili šíreniu nepravdivých naratívov, je dôležitá, až kľúčová otázka. A neplatí to iba pre počítačové hry.
