Rozhovor s Petrom Druskom: Chcem, aby sa žiaci na matematiku tešili

Vzdelanie už nie je len v učebnici, škole a v učiteľovi. Existuje množstvo zaujímavých projektov a zdrojov, vďaka ktorým sa môžu žiaci vzdelávať aj inak.

Ako by si sa predstavil naším čitateľom?

Začal som pracovať ako programátor už na VŠ. Robil som weby. Chcel som seknúť s vysokou školou, ale vesmír ma nasmeroval tak, že som to nevzdal. Dokončil som učiteľský smer matematika, informatika. Potom ma po dvadsiatich rokoch prestalo programovanie baviť. Mal som potrebu robiť niečo, na čo budem hrdý a chcel som,aby moja práca mala zmysel. Rozhodol som sa, pre matematiku, lebo mám predstavu ako sa dá učiť lepšie a efektívnejšie.

Pre niektoré decká je matematika veľký strašiak, vie sa matematiku naučiť každý?

Áno, vie. Vychádzam z empirických pozorovaní a výskumov, ktoré skúmajú vzťah matematika a budúci život. Každý sa môže matematiku naučiť a chápať ju na ľubovoľnej úrovni. Školstvo je však nastavené výkonnostne. V praxi to vyzerá tak, že za mesiac sa musí študent naučiť napríklad integrovať. Takto to však nemôže fungovať. Problém nevidím v nevedomosti žiaka, ale v narušení jeho sebahodnoty. Zo začiatku sa snaží, ale ak opakovane zlyháva alebo má v porovnaní s ostatnými zlé hodnotenie, povie si, že na to nemá. Takéto vnímanie môže narúšať aj budúci život alebo kariéru. Učiteľ by mal žiakom ukázať, že každý môže matematiku zvládnuť. Je dôležité prispôsobiť úroveň aj pre tých, ktorí sú v matematike slabší, tak aby si dokázali, že sú šikovní a majú na to.

Máš YouTube kanál. Kedy alebo pri čom nastal ten zlom, keď si sa rozhodol takto verejne prispievať svojimi videami?

Sú za tým dve kľúčové veci. Prvá je, že chcem prekonať sám seba, svoj vlastný vnútorný strach z prezentovania sa. Druhá vychádza z aktuálneho dištančného vzdelávania. Prekáža mi, že sa veľa učiteľov uzavrelo tak, že dajú žiakom zadanie spôsobom:“riešte ho! Ale keď mi napíšete, že to neviete, tak ma otravujete.” Z môjho pohľadu učiteľa si kladiem otázku: kde sú žiaci teraz? Sú doma. Sú možno aj vonku, ale sú na sociálnych sieťach. Rozhodol som sa, že pôjdem za nimi. Nebudem im ale ukazovať, že 2+2 =4. Snažím sa poňať ten koncept inak. Myslím, že dobrý učiteľ nemá ukazovať ako sa niečo rieši, to majú riešiť žiaci, ale mal by motivovať a inšpirovať k tomu, že matematika môže byť aj fajn. Ak ich to zaujme, tak študenti si už nájdu cestu. Sami si nájdu kopec zdrojov, knižiek, alebo aj youtube napr. Tomáša Mikulovského.

Na svojom blogu máš výzvu, ktorá nás zaujala.

„Najlepšia forma podpory je kúpiť mi knihu. Napíš mi na matika@dvp.sk s predmetom PODPORA MABÁKU, ja ti pošlem odkaz na knihu, ktorú objednáš (a zaplatíš, samozrejme) smerom na moju adresu.“

Využil už niekto túto službu?

Áno. Príde mi to fér obzvlášť v tejto pandemickej dobe, keď niekto náhodou príde o časť príjmu. My učitelia ho máme, ale prečo by som neurobil workshop čo i len pre jedného človeka? Hodinu a pol venujem človeku, podelím sa o to, ako riešim nejaké situácie, ako robim zadania. A on mi za to pošle knihu na moju adresu. Ak už tých kníh budem mať už veľmi veľa, že nebudem stíhať čítať. tak to samozrejme vtedy pozastavím. Som ale rád, ak si môžeme pomôcť a navzájom sa inšpirovať.

Čo hovoríš na iné stránky a projekty, ktoré popularizujú matematiku, napríklad khanacademy, matika.in ?

Podľa mňa je to super. Vzdelanie už nie je len v učebnici, škole a v učiteľovi. Vďaka takýmto projektom si študenti môžu napríklad naplánovať učenie. Chcem sa naučiť derivovať. Pozriem lekcie na Khanacademy, alebo si pozriem videá na YouTube, prípadne si môžem zohnať nejakú knihu. Vidím príležitosť dávať študentom zadanie práve prostredníctvom týchto zdrojov.

Používaš nejaké hry (ktoré si ty sám nevytvoril) pri výuke?

Väčšinou to robím len na dobrovoľnej báze. Ak si niekto zahrá nejakú matematickú hru, tak mi môže urobiť screenshoty, do akého levelu sa dostal. Môže tak dostať jednotku, že si zahral matematickú hru a zapojil do rozmýšľania iné centrá mozgu. Myslím, ale že je veľmi dôležitý kontext. Nemalo by to byť len tak, že učiteľ zadá hru a tam to skončí. Dôležité je hry využívať v kontexte a v nejakej interakcií s učiteľom.

Hrávaš sa aj nejaké hry? (Doskovky, videohry, DnD…) Aké?

Najviac cool hra je pre mňa život sám. Znie to asi ako klišé. Ale mám víziu, cieľ, checkpoint v hre: ako dosiahnem to aby som motivoval nejakého slabšieho študenta? Je to taká moja realistická hra.
Na hry som náročný, dlho hľadám niečo, čo by ma naozaj zaujalo. Bavia ma hry, čo majú zmysel. Väčšinou hrám na mobile napr. Space Marshals alebo Battle of Polytopia. Obľubujem hry, kde musíš strategicky rozmýšľať a väčšinou sa ti to nepodarí vyriešiť na prvýkrát.

Ivana Syrovátková

Ivana študuje informačné štúdia v Prahe a zaujíma sa o využívanie technológií vo vzdelávaní. Rada číta, kreatívne tvorí a lieta po lesoch a horách.