+ Plusy
  • Komplexnosť hry a strategická hĺbka
  • Rýchle a zrozumiteľné ťahy napriek komplexnosti hry
  • Znovuhrateľnosť - hra má veľa premenných ktoré robia každú hernú partiu unikátnou
- Mínusy
  • Jedno kompletné zahratie môže trvať aj niekoľko hodín
  • Pri prvej partii trvá dlho pochopiť komplikované pravidlá
platformy
vek

Vybudujte najväčšiu ríšu v spoločenskej hre Civilization: Nový úsvit

V tejto spoločenskej hre inšpirovanej PC stratégiou si dvaja až štyria hráči zmerajú sily pri budovaní veľkolepej civilizácie.

V stolovej hre Civilizácia je dieťa postavené do role historického vládcu, ktorého úlohou je vybudovať mocnú ríšu. Hráč má viacero možností, ako sa k tomuto cieľu dopracovať. Môže sa vydať cestou dobývania a protivníkov poraziť silou. Alebo sa môže stať najpokrokovejšou civilizáciou a protivníkov prekonať technologickou prevahou. Tieto cesty musí dieťa často kombinovať. Najsilnejšou stránkou Civilizácie je práve možnosť (a nutnosť) zvažovať jednotlivé scenáre a meniť svoju stratégiu podľa aktuálnych potrieb. Ak sú zvolené karty zamerania – vedecká, vojenská, kultúrna, či iné – zahrané, musí hráč pár ťahov používať ostatné. Dodáva to hre dynamiku a vytvára napätie, že takmer do poslednej chvíle nevedia, kto bude víťaz. Naopak, najviac odradiť môže veľká komplexnosť pravidiel – hra je oficiálne odporúčaná od 14 rokov, užívateľské recenzie na zahraničných portáloch hovoria o 12 rokoch. Keď dieťa pochopí pravidlá, hra bude preň zábavou aj výzvou. Je ale na rodičovi, aby zvážil, či obetuje minimálne hodinu štúdiu pravidiel (autorovi článku to trvalo dve). Ak áno, Civilizácia bude počas dlhých zimných večerov dobrým spoločníkom nielen pre deti, ale aj dospelých.

Prínos pre dieťa:
Civilizácia je preložená do češtiny, takže si ju zahrajú aj deti, ktorých angličtina ešte potrebuje zopár lekcií. Určená je pre trpezlivejšieho hráča, ktorý sa vydrží sústrediť aj dlhší čas. Partia má trvať 1-2 hodiny, ale v skutočnosti zaberie aj dlhšie, obzvlášť ak sú hráči premýšľavé typy alebo ich hrá plný počet (4). Baviť bude skôr tých, ktorí už majú so stolovými hrami skúsenosti. Obsahuje síce prvky náhody, ale úspech vo veľkej väčšine závisí od šikovnosti a bystrosti. Vďaka Civilizácii sa dieťa naučí, že dostať sa k cieľu je možné viacerými cestami. Je ale na ňom samotnom, či sa pokúsi vyhrať zameraním sa na viac cieľov, alebo totálnou dominanciou v jednej oblasti. Herné kolá vedia byť rýchle a pre hráča je príjemné sledovať aj súperove ťahy – takže nuda nehrozí ani pri dlhšej hernej dobe.
Čo hra rozvíja:
Strategické myslenie
Celá hra je postavená na rozhodovaní. Hráč pri každom ťahu zvažuje krátkodobé a dlhodobé ciele a na ich základe vyberá správnu akciu. Použitie jednotlivej karty zamerania zníži jej silu na minimum, až kým hráč nezahrá inú. Dieťa tak musí starostlivo plánovať, kedy chce hrať kartu vedy, kultúry, ekonomiky, priemyslu alebo vojny.
Riešenie problémov
To, že si dieťa premyslí stratégiu, nestačí. Herná situácia sa mení na základe rozhodnutí protihráčov, a tak musí túto stratégiu neustále upravovať podľa aktuálneho problému. Okrem protihráčov mu snaženie komplikuje aj hra sama. (Barbari sú jednou z interných súčastí hry, ktoré hráča ohrozujú a ak sa proti nim nezabezpečí, môžu mu poriadne pokaziť plány).
Spolupráca a súperenie
Dieťa má možnosť s ostatnými hráčmi spolupracovať alebo súperiť – je na ňom, ako šikovné je pri výbere a striedaní týchto stratégií. Rozvíja tak schopnosti komunikovať a spolupracovať, ale učí sa aj posudzovať ostatných hráčov a to, čo si voči nim v hernom svete môže dovoliť. Získava tak mäkké zručnosti, ktoré sú využiteľné v školskom ale aj pracovnom kolektíve.
Námety na diskusiu:
Súťaživosť vs. fair play
Čo je dôležité pri stolovej hre? Za každú cenu vyhrať, alebo sa pri tom zabaviť? Prečo stojí za to hrať partiu niekoľko hodín, aj keď nevyhrám? Je správne s ostatnými hráčmi spolupracovať a neskôr ich “zradiť”? Kde sú pri hre hranice “morálneho” správania? Cieľom je od začiatku poraziť súperov, je naozaj “morálnejšie” vyhrať kultúrne alebo vedecky, ak aj nepoužijem “vojenskú silu”, ale iba mäkké prostriedky? Aký je zmysel kompetitívnych hier?
Sebahodnotenie
Kde som urobil chybu pri svojej stratégii? Ako by som mal postupovať nabudúce? Vieme byť v živote úspešní, aj keď nemáme možnosť ovplyvniť všetky premenné a často o úspechu rozhodne len náhoda? Ak som vyhral, bolo to dielo náhody alebo premyslená stratégia? Ak premyslená stratégia, viem takúto “stratégiu” vytvoriť aj pre svoje životné ciele? A viem ju prispôsobovať aktuálnej situácii, problémom, ktorým čelím?
Staré civilizácie
Čo spôsobilo, že niektoré ríše zanikli, a iné fungujú dodnes? Aké sú faktory, ktoré rozhodujú o úspechu alebo neúspechu národa, etnika alebo ríše? Keď sa pozeráme na históriu, mnohé udalosti sú vnímané kontroverzne, podľa toho z ktorého uhlu pohľadu ich vnímame. Ako sa máme pozerať na tieto kontroverzie a ako sa v nich máme vyznať, ak chceme poznať pravdu a realitu toho, ako sa udalosti v minulosti naozaj odohrali?

Taktiež sa môžete pozrieť aj na video, obsahujúce detailnejšie pravidlá.

Michal Božík

Michal Božík je psychológ, zaoberajúci sa vo svojom výskume psychologickými aspektmi hrania videohier, ako aj vzťahom medzi videohrami a vzdelávaním. Je aj autorom dokumentárneho filmu o videohrách s názvom Cesta hrdinu. Pracuje ako samostatný výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Pracoval ako herný dizajnér v spoločnosti Pixel Federation, predtým pôsobil v programe Teach for Slovakia ako učiteľ, kde pracoval aj na tom, ako prebudiť v deťoch motiváciu k učeniu pomocou hier a technológií. S hrami má bohaté skúsenosti.