Prečo máme v meste tak nešikovne vyriešenú dopravu? Prečo nepostavili tú križovatku na juh od centra? Prečo u nás poriadne nefunguje záchranná služba?
 Pokiaľ vám potomok často kladie takéto otázky, možno by mohol nájsť odpoveď v najlepšej súčasnej mestskej simulácii.

V mestských simuláciách, tvoriacich samostatný podžáner manažérskych hier, ovláda hráč spravidla mesto, ktoré buduje na zelenej lúke. Všetky viac-menej vychádzajú zo známeho SimCity, no odlišujú sa v detailoch. A práve od miery detailov závisí, či bude simulácia aspoň trochu autentická a ukáže aspoň z časti, že riadiť mesto nie je vlastne žiadna sranda. Aj keď to môže byť zábava.
 Cities: Skylines (C:SL) sa zameriava práve na jeden zaujímavý detail. Panáčikovia, autá a domy tu nie sú prvoplánovo iba na okrasu. Každý z nich má svoj život, ráno vyjde z domčeka, sadne do auta či na MHD a ide. Po práci si zanadáva (no dobre, to som si možno vďaka krásnej atmosfére domyslel) na zápchumm, ktorá vznikla na zle vyriešenom zjazde z diaľnice.

Dorazí do obchodu, kde si pravdepodobne kúpi mäso a upečie ho s priateľmi v parku. A vy ho pri tom môžete celý čas sledovať. Samozrejme, niektoré veci sú zjednodušené, popísaný proces trvá tak týždeň herného času, do veľkého mrakodrapu sa vojde len okolo 20 ľudí, no napriek tomu po rozvinutom mestečku behajú desiatky tisíc takýchto panáčikov. Vytvárajú rodiny, rodia sa, umierajú, migrujú.  Samozrejme na to, aby sa z dedinky stalo mestečko, z mestečka mesto a tak ďalej, treba postupne plniť potreby obyvateľov.

Tou základnou je cestovanie, a tak treba postaviť ulice. Bez ulíc hra nedovolí ani stavať, ani zónovať. Zónovanie, teda určenie, či na danom mieste bude industriálna, obytná alebo obchodná oblasť, je podstatným prvkom všetkých mestských simulácií. C:SL pridávajú ešte kancelárie, ktoré slúžia okrem iného ako výborné nárazníkové zóny medzi hlučnými a tichými oblasťami. Je jasné, že továrne v priamom susedstve rodinných domov nie sú ideálny nápad, ak chcete, aby boli obyvatelia spokojní. A to chcete, lebo spokojný občan rovná sa platiaci občan.
 Mesto totiž nie je iba puzzle, a tak, keď už sú zóny rozdelené, nastáva čas na služby, ktoré treba platiť. Základ sú elektrina, vodné, stočné a odpad.

Keď sa podarí naplniť tieto, a do mesta sa nasťahuje dosť obyvateľov, nasleduje vzdelanie, bezpečnosť, zdravie a tak ďalej. S pribúdajúcimi obyvateľmi sa odomykajú nové možnosti a hra sa stáva stále komplexnejšou a udržanie rozpočtu náročnejším. Síce sa pred hrou dajú vypnúť peniaze aj iné obmedzenia, a z hry sa tak môže stať naozaj čisté puzzle, no pre deti je určite lepšie skúsiť na začiatku hrať „podľa pravidiel“, aby pochopili, aké vzťahy v hre fungujú. Navyše, radosť z odomknutého prístavu je skrátka radosť z odomknutého prístavu.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že C:SL sa príliš nelíšia od podobných hier ako Cities XL či SimCity, no práve vďaka spomínanej individualite jednotlivých obyvateľov je hra výnimočná. Nie sú to len čísla v štatistikách, ale skutočne pôsobiaci ľudia. Krásne pôsobí aj grafika, no zvuky sú trochu otravnejšie. Poslednou vecou, ktorou sa C:SL odlišuje, je možnosť navrhnúť si do mesta vlastné budovy, či stiahnuť si nekonečné množstvá prídavkov od komunity na Steame. Nemusí pritom ísť iba o budovy, ale aj o rôzne vychytávky, ako napríklad doplnok, ktorý vytvorí mapu terénu podľa skutočného miesta.

Cities: Skylines je vhodnou hrou pre deti, v zásade si vystačia s minimom angličtiny, no je vhodné im na začiatku vysvetliť niektoré základné pravidlá fungovania mesta. V neskorších fázach hry sa, samozrejme, starostlivosť stáva komplikovanejšou, no na internete je množstvo návodov, ako efektívne spravovať ulice mesta. Tam už si však človek bez angličtiny príliš neporadí. Aj keď je hranie niekedy skutočne náročné, tie momenty, keď zblízka vidíte sanitku, ako uháňa ulicami rušného veľkomesta hýriaceho farbami a spokojnými postavičkami, sú skutočnou odmenou za ťažkú prácu starostu.