Niekedy stačia k zábave i oživené farbičky. Alebo skôr kus papiera a nikdy nekončiaca predstavivosť jedinca. Počítače tomu však svojou interaktivitou môžu trochu dopomôcť a spolu s dobrým nápadom môže vzniknúť projekt, ktorý zoberie „čarbanice“ a spraví z nich logickú hru. Pričom cieľom bude hlavne sa zabaviť.

Ak by to predsa len nestačilo – ostatne hra bude hrou, keď dostane nejaký cieľ –, bude potrebné pre postup v hre dokončiť danú úroveň. Napríklad dostať guľôčku k hviezdičke. Na pohľad veľmi jednoduché sa môže razom stať neprekonateľným problémom. Na pravej strane je guľôčka, na ľavej strane je hviezdička a medzi nimi prázdna diera, prípadne ešte niektorý zo špeciálnych prvkov. Špendlík či lano, pomocou ktorých môžeme robiť pokročilé divy s fyzikou. Hráčove „čarbanice“ totiž v hre získavajú fyzickú prítomnosť, resp. vlastnosti a práve pomocou nich je potrebné vyriešiť problém úrovne. Nakreslené veci sa správajú podľa základných zákonov fyziky.

Tu nakreslím niečo ako „dosku“ a tu by som mohol z výšky na to celé pustiť obrovský štvorec. Hups, nefunguje. Vymazať a znova. Pritom – a to je, myslím, najzaujímavejšia vlastnosť hry – na vyriešenie problému neexistuje jedna daná cesta. Spôsobov je nepreberné množstvo – doslova toľko, koľko vaša predstavivosť dokáže v rámci pravidiel hry vymyslieť. Pre deti, a nielen pre ne, to znamená rozvoj logického uvažovania a využitia vlastnej predstavivosti na riešenie problémov. Hráč hraním Crayon Physics nič neriskuje, nič ho pri experimentovaní netrestá. Hranie je čistá radosť z objavovania spôsobov, akým prechytráčiť základný dizajn úrovne. Niekde v podvedomí viete, že autor zamýšľal istý optimálny spôsob, akým hru dokončiť, ale vo svojej podstate je to jedno. Pretože úroveň môžete dokončiť spôsobom sebe vlastným.

Napriek tomu, že je možné dostať krúžok k svojmu cieľu i celkom nekreatívnou formou, hra práve odmeňuje elegantné riešenia problému. Obsahuje 80 úrovní, ktoré dokážu hráča na nejakú chvíľu zabaviť. Ich celková náročnosť sa postupne stupňuje – od veľmi jednoduchých úloh až po komplikovanejšie problémy. Vždy sa však dá prísť na postup, ako sa s ponúknutou výzvou popasovať – či už elegantne, alebo len „hrubou silou“. Crayon Physics je nenáročná na pochopenie či jazykové znalosti. Skrátka dieťa spustí hru, zoberie do rúk myš a pokúša sa kresliť tvary a prekonávať prekážky, ktoré pred ním ležia. Celkovú atmosféru kresliaceho bloku potom dotvára príslušná výtvarná štylizácia, ktorá práve pripomína pastelkové detské kresby v… no predsa v bloku na kreslenie!

Ale ak bolo povedané A, je treba povedať aj B. Áno, na jednej strane hra skutočne podporuje kreatívne myslenie, ale ak v hráčovi preváži tá tzv. „hrubá sila“, dokáže 80 úrovňami preletieť ako Šinkanzen. Svojím zameraním je to skôr etapová hra, ktorá sa nedá hrať v dlhších časových intervaloch – teda, dať sa hrá, ale v takom prípade má tendenciu skĺzavať do stereotypu a nudy.