Martin Kuštek: Presne tieto zmeny v profesiách by mali byť do väčšej miery predmetom vzdelávania. Vzdelávanie v post-industriálnej spoločnosti, ktoré je stále prispôsobené 20.storočiu, je nesprávne. Video je zaujímavé, ale nestihli v ňom rozpracovať nové témy, ktoré pred 30 rokmi ešte neboli aktuálne. Napríklad schopnosť vyznať sa vo svojom vnútornom svete a komunikovať s ľuďmi. Nie nadarmo sa aj v slovenských médiách objavili články, že povolania, kde dochádza ku kontaktu s ľuďmi, sú tie, ktoré automatizácia neohrozí. Teda čašníci, opatrovatelia, recepční. John Oliver vo videu spomína, že sociálne orientované služby sú budúcnosť. A keď budú už raz ľudia oslobodení od mechanickej práce, budú môcť vymýšľať najrozličnejšie možnosti využitia umelej inteligencie.

Vlado Boza: Čo vo videu chýba, je že človek by nemal byť “len” dobrý právnik, ale mal by rozumieť aj základom práce s modernými nástrojmi – napríklad vyhľadávať informácie. Musí sa vedieť rozhodovať, orientovať.

Martin Kuštek: A to je ešte len prvý krok. Niekto má pred sebou problém a ak ho nevyrieši hneď a má sa o to dlhšie pokúšať, tak pri ňom nevydrží do konca. To je vlastne schopnosť, ktorú si všímame, že pri stredoškolákoch z roka na rok dlhodobo klesá.

Martin Kuštek: Táto generácia pozostáva z ľudí narodených v digitálnej dobe, a tí sú už zvyknutí na spôsob, akým konzumujú médiá. Ak ich potom vzdelávací systém nenasmeruje, aby sa venovali niečomu náročnejšiemu, než len skrolovanie na Instagrame, radi ostanú pri tejto aktivite, ktorá im dodáva lacný dopamín.

Vlado Boza: Problémom školského systému je, že urovnáva ľudí do radu. Či už je to žiak na spodku alebo na vrchu spektra, všetci idú v škole rovnakým tempom, jeden určite nestíha a druhý sa určite nudí. Veľmi často sa stáva, že ak sa nudí, tak sa proste po prvých dvoch minútach vypne a tiež je potom vlastne “na spodku”.

Martin Kuštek: Ak by to bola pravda, neexistovalo by MAKER hnutie, ľudia by netvorili cosplaye a nerobili rôzne modely. Nezáujem o manuálne práce hovorí skôr o tom, že nie všetci majú v škole príležitosť zažiť úspech, pocit odmeny či kreatívneho vyžitia pri manuálnej alebo výtvarnej práci. A to je škoda.

Vlado Boza: Nie na všetko sa dá použiť robot. Na kopanie kanálov už určite existuje automatický nástroj. Otázka je, či o pätnásť rokov bude umelá inteligencia taká všeobecná, že keď jej povieme, vykop na tomto mieste kanál, tak to bude vedieť. Terajšie umelé inteligencie sú veľmi špecializované. Vedia v konkrétnom texte niečo hľadať, alebo rozoznať psíka od mačičky, ale nie je to všeobecne užitočná vec, čo ma poslúchne a vykope kanál, či opraví strechu. Pri väčšine takýchto prác pôjde skôr o polo-automatizovanie. Pracujeme vo firme na projekte, ktorý má pomôcť analytikom v banke rozoznať, či nekomunikujú s ľuďmi, ktorí perú peniaze. Náš projekt je o tom, že ich nebude treba na tú prácu 200, ale iba 50. Ich práca sa bude so správnymi nástrojmi robiť efektívnejšie.

Martin Kuštek: Prípadne, ich 90% úspešnosť sa s nasadením tohto nástroja zvýši na 99%.

Vlado Boza: V príncipe môžeme očakávať, že v budúcnosti bude existovať veľa prác, v ktorých bude nasadených oveľa menej ľudí.

Vlado Boza: Aj u nás je vo vzdelávacom systéme programovanie štandardom, ako to vyzerá v praxi, to už je iná vec. Ja by som v tomto smere netlačil. Skôr je dôležité rozvíjať všeobecné myslenie. Keď žiaka učím Word, tak ho naučím, ako správne zadať nadpis pomocou štýlu/šablóny a nie triafať stred medzerníkom a nastavením hrúbky písma. Skôr zovšeobecňovanie, nie každý musí vedieť programovať, ale každý by sa mal orientovať, ako správne využiť nástroje v počítači.

Martin Kuštek: Schopnosť pracovať s najrozšírenejšími nástrojmi, softvér aj hardvér, by som tiež videl ako prínosnú. Ďalej mediálnu gramotnosť, tam je obrovský priestor na zlepšenie, nie len detí, ale aj dospelých.

Vlado Boza: Ak je niekto zameraný na jednu vec, nech sa v nej zdokonaľuje a ak nie, je dobré rozvíjať schopnosť rýchlo sa učiť. Ja napríklad o fyzikoch viem, že sa vedia rýchlo učiť, a tak sa vedia rozvíjať aj napríklad v programovaní. Je dobré mať nadhľad a hlavne sa vedieť učiť nové veci a potom človek nebude mať problémy.

Martin Kuštek: Nesmieme zabudnúť na to, že musíme viac pestovať všeobecné povedomie, aby sme nedospeli do stavu, že budeme mať vysoko študovaných idiotov. S tým sa stretávam v tech firmách, kde sú prevažne mužské kolektívy. Paradoxne všetci tí inžinieri a magistri prírodných vied majú tendenciu robiť zlé politické rozhodnutia. Je to zapríčinené tým, že niekde v školskom systéme nefungovala občianska náuka, prípadne práca s informáciami. Často sa s tým stretávam na odborných školách, žiaci nevedia popísať, čo je ľavica, pravica a čo robia jednotlivé zložky štátnej moci. Keď im zadáme úlohu: Rozdeľte subjekty na extrémistov, populistov a demokratov – gymnazisti idú na vec, ale na odborných školách musíme urobiť krok späť a všetky pojmy a pozície vysvetliť.

Martin Kuštek: Máme v krajinách OECD najviac hodín občianskej výchovy a pritom nám chýbajú aprobovaní učitelia, ísť študovať učiteľstvo je zväčša sekundárny výber. Taktiež máme štatisticky “prestarnutý” a aj prefeminizovaný učiteľský zbor. Na Slovensku končia odbor fyziku-učiteľstvo približne dvaja ľudia ročne a každý rok odíde päť až desať fyzikárov do dôchodku, systém je teraz na pomyselnej hrane, je načase zvoniť na poplach.

Vlado Boza: Musí zmiznúť tá stigma, nesmie to byť brané ako chlapský job.

Martin Kuštek: Ide viac o vzory. Napríklad nitrianske gymnazistky z ajtyvit.sk mali turné o tom, ako programovali s Micro:bit. To bolo niečo, čo inšpirovalo veľa ľudí – dve dievčatá nerobia napríklad modeling, ale programujú. Na turné rozprávajú, ako sa to naučili a zrazu to inšpiruje celú triedu. Takýchto gymnázií je 200 a keby sa to stalo už len na polovici z nich, nemusí už ísť o vyrovnávanie pohlaví, ale skôr o to, ako inšpirovať ľudí pomocou vzorov. Preto je dôležité, koho máme na čele krajiny a na ministerstve. Slovensko malo za 20 rokov samostatnosti 20 ministrov školstva. Keby bol na čele štátu vedec, úspešný a známy preto, že robil chemickú štatistiku či informatiku, to by inšpirovalo mnoho ľudí k takejto kariére.

Martin Kuštek: Tá otázka nie je dobre položená. Uvediem príklady: Peťo Kováč, právnik firmy ESET, má PhD v počítačovom práve, ale aj v patológii. Ukazuje, že je možné tieto odvetvia spájať. Peťo Celec, celebrita medzi lekármi, bojuje za kvalitu vo vede a Martin Turzo je chirurg a zubný lekár, ktorý pracuje s 3D tlačenými implantátmi. Za právnikov – Jozef Maruščák, bývalý debatér z Košíc, pôsobí na Oxforde, zároveň aj vo vedení firmy, ktorá vyvíja nástroj analytického vyhodnocovania rozsudkov. Snaží sa vytvoriť aplikáciu, ktorá používa umelú inteligenciu, aby vedel rýchlo vydolovať z miliónov rozhodnutí dôležité precedensy. Pomáha to zbavovať sa predražených právnických služieb, ktoré sa na trhu udržujú len tým, že sú odolné voči technologickým zmenám. Všetci títo ľudia prepájajú svoju oblasť s oblasťou IT k všeobecnému prínosu.

Martin Kuštek: Prepojenia medzi profesionálmi a deckami na školách často chýbajú. Využijem túto príležitosť, a vyzývam odborníkov aby sa vrátili na svoje stredné školy a hovorili o tom, čo robia. Existujú skvelé školy, ktoré takéto programy či prednášky už robia programovo. Prepájajú svojich aktuálnych študentov s absolventmi, napr. Gymnázium Juraja Hronca alebo Evanjelické lýceum.

Vlado Boza: Jedno dvojročné a jedno polročné. Technológie pred nimi neskrývam. To nemá zmysel, teraz učím dieťa od počítača odísť, to bude dôležitá schopnosť pre mladú generáciu. Keď chodí na Spievankovo, môže si pozrieť jedno-dve videá, ale potom to musí vypnúť.

Martin Kuštek: Za “deti”, ktoré učím v školách, môžem povedať, že oveľa viac tlačíme na to, aby neboli na telefónoch, sústredili sa na ostatných v miestnosti a oddeľovali čas rozptýlenia a čas sústredenia.

Vlado Boza: V mladom veku určite regulovať. Dvojročné dieťa nepustím k počítaču, nechať šesťročné dieťa samé na počítači je tiež dosť nezodpovedné. Aby sa nevytvorila závislosť, treba dieťa naučiť, že musí mať aj inú náplň voľného času. Závislosť sa nerieši reštriktívne, ale tak, že dám dieťaťu inú aktivitu. Ak jediné, čo vie, je sedieť na PC, tak tam bude nonstop. Ak má kopec iných činností, tak od PC vstane.

Martin Kuštek: Problémom je, že digitálne menej kompetentní rodičia nebudú vedieť obslúžiť napríklad rodičovské zámky a iné možnosti v antivírových produktoch. Nebudú vedieť dieťaťu vysvetliť samotné aplikácie. Tu znovu narážame na to, že bez autority, ktorá by dala všetko do pohybu svojím príkladom, sa v tomto smere nebudeme vedieť pohnúť ako spoločnosť. A to hovorím napriek tomu, že posledných desať rokov, odkedy Slovensko čerpá obrovské prostriedky na riešenie tohto problému, máme veľmi málo dobrých príkladov.

Ďakujem vám za rozhovor.