Vĺčatá.sk
Hranie sa môže vzdelávať

Nájdite vhodnú hru pre svoje dieťa

Rady od psychológa – otázky a odpovede

Krízová situácia, ktorá nastala, sa prejavuje v rôznych rodinách rôznymi problémami. My vo Vĺčatách sme zozbierali otázky a situácie a pokúsili sa na ne napísať vhodné reakcie. Odpovede pripravil psychológ Michal Božík a komentoval a doplnil ich  psychológ Marián Krkošek.

 

Aká je úloha mňa ako rodiča počas epidémie?

Situácia, v ktorej sa ako krajina nachádzame je absolútne neštandardná. To znamená, že aj úloha, ktorú rodič za tejto situácie plní, je neštandardná. V prvom rade je potrebné zachovať pokoj – pripraviť sa na to, že táto situácia bude veľmi pravdepodobne trvať dlhšie ako 2 týždne. Na to, aby sme ju ako rodičia zvládli čo najlepšie, sú potrebné dlhodobé riešenia. Jedným z nich je zasadnutie rodinnej rady a nastavenia SPOLOČNÝCH pravidiel. Ako na rodinnú radu.

Prečo je tak dôležité vytvoriť pravidlá spoločne? Ak by sme ich deťom nastavili bez diskusie, je oveľa väčšia šanca, že sa nimi nebudú riadiť (najmä v čase, keď im nie sme k dispozícii). Druhým dôvodom je, že deti potrebujú pochopiť, že sú v tejto situácii spolu s rodičom. Pravidlá spoločne nastavujeme aj preto, aby deti mali istotu, že držíme ako rodina spolu a snažíme sa dosiahnuť dobrú atmosféru. Okrem fyzického zdravia si musíme udržiavať aj to psychické. A preto bude extrémne dôležité pri nastavovaní celého systému myslieť aj na to, aby sme to celé zvládli v pohode a bez zbytočného stresu a konfliktov. Na otázku, ako konkrétne by pravidlá mohli vyzerať odpovedáme v ďalšej otázke.

Rodič by v tejto situácii nemal byť náhradou za učiteľa. Tak isto by nemal byť policajtom, ktorý stojí nad dieťaťom a kontroluje jeho režim. Rodič by mal byť rodičom, ale čiastočne aj priateľom, o ktorého sa môže dieťa oprieť, s ktorým sa môže porozprávať a ktorý je tu pre dieťa. Ale nie vždy – je užitočné dieťaťu vysvetliť, že aj na rodiča môže situácia vplývať stresovo a preto aj on môže potrebovať naopak podporu od iných dospelých (alebo ak sú deti dostatočne vyspelé, tak aj od nich). Obzvlášť by to mali deťom zdôrazniť rodičia, ktorí pracujú ako zdravotníci, policajti, vojaci, predavači a všetci, ktorí nemôžu pracovať cez home office a stoja v prvej línii v boji s epidémiou.

Ako by mali vyzerať pravidlá, ktoré si spolu s deťmi vytvoríme?

Keď sme sa pustili s deťmi do nastavenia nového systému pravidiel, je vhodné ich zostaviť dostatočne pružné – situácia sa určite bude meniť a tak neváhajte zvolať rodinnú radu a upravovať pravidlá podľa potreby. Pri dohadovaní pravidiel, dbajme o to, aby boli deti vypočuté. Taktiež, dohodnime sa s nimi na tom, ako budeme pravidlá dodržiavať aj my, rodičia. Nezabudnime ich spísať a zavesme ich na chladničku / tabuľu / nástenku / viditeľné miesto tam kde sa stretávame všetci. Nezabudnime do nich zakomponovať pozitívne veci – pravidelné stretnutia, diskusie, pochvaly a povzbudenia. Je na celej rodine, aby sme si navzájom udržali pozitívne myslenie. Nezabudnime aj na to, že na udržanie si zdravia je vhodné zakomponovať do pravidiel a systému aj fyzickú aktivitu – prechádzku po vonku (ideálne denne) alebo cvičenie.

Ako dieťa čo najefektívnejšie upokojiť?

Techník, ako zvládnuť akútnu stresovú reakciu alebo záchvat úzkosti je viacero, pokúsime sa vám priblížiť jednu z nich – jednoduchým cvičením. Posadíme dieťa a povieme mu, aby zatvorilo oči. Následne nech urobí 3 hlboké nádychy a výdychy. Potom mu povieme, aby zaťalo päste a vnímalo tlak. Následne uvolní ruky a povieme mu, aby vnímalo povolenie napätia. Potom nech zatne ramená a šiju smerom k ušiam. Pomaly nech uvoľňuje napätie. Nakoniec nech sa znovu trikrát zhlboka nadýchne a vydýchne.

Ako reagovať na učiteľa, ktorý odmieta zľaviť z nárokov na deti a zahlcuje ich príliš veľkým množstvom úloh?

Počas tejto výnimočnej situácie je najdôležitejšie reagovať na všetky situácie s rozvahou a pokojom. Musíme si uvedomiť, že nikto, ani učitelia, neboli pripravení na túto situáciu. Veľa z nich preto reaguje extrémne – najmä tí, ktorí sa zatiaľ voči novinkám stavali skôr skepticky. Je pre nich ťažšie spracovať situáciu, že digitálne vzdelávanie je zrazu jedinou možnosťou, ako pokračovať vo vzdelávaní na dlhšiu dobu. Netreba zabúdať na to, že mnohí učitelia aj riaditelia vedia pracovať s počítačom a technológiami v rôznej miere, čo môže len zvyšovať frustráciu a stres. Absencia centrálneho riadenia na národnej úrovni počas prvých dní a týždňov počas krízy tento stav len zhoršuje. Preto je dôležité snažiť sa ako rodič komunikovať aj so školou zmierlivo, vysvetľujúco, pokojne. Eskalovaním konfliktu spôsobíme viac problémov sebe aj učiteľom. Na druhej strane, ak deti nezvládajú úlohy samé, treba to učiteľovi slušným spôsobom odkomunikovať, aby vedel že je to problém, ktorý treba riešiť.

Aká je úloha mňa ako učiteľa počas epidémie?

Učitelia by mali využiť čas, ktorý im zatvorené školy poskytli na to, aby sa zamysleli nad svojou rolou a pokúsili sa ju predefinovať tak, aby naďalej napĺňala potreby detí. Je jasné, že pokračovať v učení tým istým spôsobom ako fyzicky v škole, nebude možné. Nie všetci učitelia ovládajú technológie do rovnakej miery, nie všetky deti majú k dispozícii vlastný počítač alebo kvalitné internetové pripojenie. V neposlednom rade, vzniknutá situácia extrémne zvyšuje tlak na všetkých – deti, rodičov aj učiteľov. Preto je na mieste zníženie nárokov na deti, hľadanie role, ktorú má učiteľ plniť, keď sú deti doma s rodičmi. 

Má byť podporou, poradcom, zadávateľom úloh, osobou, ktorú môžu deti kontaktovať, keď sa nemajú s kým porozprávať? 

Má byť tvoriteľom nového vzdelávacieho obsahu? 

Tieto a daľšie otázky si musí učiteľ klásť a hľadať na ne odpovede – spolu s kolegami, riaditeľmi, ale najmä spolu s rodičmi a deťmi. Ak učiteľ dobre odčíta potreby rodičov a detí, svojimi reakciami bude prispievať k riešeniu krízy. Ak bude učiteľ, ktorý doteraz technológie nevyužíval, zanovito trvať na metódach, ktoré používal doteraz, situáciu pravdepodobne iba zhorší. Najhorší scenár takéhoto trvania na svojom spôsobí odcudzenie sa svojim žiakom a ich rodičom, ktorí takéhoto učiteľa začnú postupne ignorovať.

Ako na hodnotenie detí počas epidémie?

Počas epidémie musíme zmeniť aj metódy hodnotenia. Písať s deťmi “písomky” online nie je cesta – takto získané údaje majú slabú výpovednú hodnotu a môžu eskalovať napätie rodič-učiteľ. Na mieste je skôr zamyslenie sa, na čo má hodnotenie slúžiť. Ak má byť cieľom hodnotenia spätná väzba pre dieťa, čo sa naučilo a kam sa posunulo, tak sa musíme od známkového hodnotenia posunúť k sebahodnoteniu dieťaťa (a v prípade menších detí ich viesť k tomu, aby sa postupne učili vyhodnotiť svoje akcie). Hodnotenie by malo byť nielen v čase krízy indikátorom pokroku – a tomu neslúži porovnávanie medzi žiakmi. Žiak a študent by mal svoj pokrok vidieť voči sebe samému – tj. porovnaním svojich výsledkov so svojimi predošlými výsledkami. Učitelia tak majú priestor na to, aby prehodnotili úlohu známok, aby viac dbali o slovné hodnotenie žiakov, ale najmä, aby ich naučili ohodnotiť sa aj samých. Rodičia by sa tiež mali menej sústrediť na známky a nepreháňať to s očakávaniami. Najlepšou stratégiou je naučiť deti preberať zodpovednosť za svoje vlastné vzdelanie – a toho súčasťou je aj (seba)hodnotenie.

Pripájame aj rozhovor s detskou psychologičkou Lýdiou Adamcovou o hodnotení

Ako správne komunikovať deťom informácie počas krízového obdobia?

Pri rozprávaní sa s deťmi o víruse je potrebné najmä prispôsobiť úroveň jazyka veku dieťaťa. Deti nepotrebujú vedieť všetky podrobnosti, potrebujú ale vedieť, že rodič je tu pre nich a že si vedia byť navzájom oporou. Dospelý nemusí mať odpovede na všetky otázky, ale mal by dieťa uistiť, že má situáciu vo svojich rukách. Ideálne by mal dať priestor mladším spýtať sa na rozhodnutia týkajúce sa krízy. Dieťa tak získa pocit, že jeho rodič robí čo je v jeho silách, aby spoločne situáciu zvládli. Rodič je pre dieťa vzorom a príkladom. Ak rodič nie je vysporiadaný s aktuálnou situáciou, tak je dôležité, aby ostal transparentný vo svojich pocitoch, neistota v čase krízy je prirodzená. Zdieľajú spoločne jeden priestor a deti sú vnímavé na to, čo sa okolo nich deje.

Aj ja ako rodič potrebujem prekonať samotu. Ako sa nezblázniť z nedostatku sociálnej interakcie?

Najdôležitejšie je vytvoriť si aj počas home office režim dňa / týždňa. V tejto krízovej situácii je oveľa dôležitejšie naplánovať si sociálne aktivity – či je to telefonát s kamarátmi, skype s kolegami z práce alebo spoločné aktivity s deťmi. Dobrý nápad je dať tomu štruktúru a pravidelnosť, aby sme mali pozitívne momenty, na ktoré sa tešíme. Vytváranie rituálov a rutiny nám pomáha spracovávať a vyrovnávať sa so stresom, ktorý na nás pôsobí, aj keď si jeho pôsobenie možno neuvedomujeme.

Ako správne nastaviť systém pre dieťa, keď nie som ako rodič doma?

Základom je diskusia a spolupráca. Ak chceme zvýšiť šancu, že dieťa bude takýto režim rešpektovať a riadiť sa ním, potrebuje s ním súhlasiť. Preto je najlepšou stratégiou vytvoriť takýto režim spolu s dieťaťom, vydiskutovať všetky podrobnosti. Pravdepodobne strávite viac času vytváraním systému, ale takto investovaný čas sa vráti, keď budete musieť menej dohliadať na to, ako dieťa tento systém dodržiava.

Čo robiť, ak moje dieťa nezvláda online výučbu?

Ak dieťa z akéhokoľvek dôvodu nezvláda online výučbu, je na mieste rozhovor, prečo sa tak deje. Predtým, ako urobíme záver, nezabudnime sa zamyslieť, či jednou z príčin nemôže byť aj zvýšený stres, ktorý teraz všetci zažívame. Ak sa objavia objektívne príčiny, je potrebné sa na ne zamerať. Ak je to stres alebo úzkosť, určite nepomôže zvyšovanie tlaku na dieťa, ani krik a ani ďalšie príkazy. V takomto prípade je na mieste uistenie, že rodič je tu pre dieťa. Taktiež ho môže rodič ubezpečiť, že je tu pre neho aj jeho učiteľ – a tohto následne požiadať o pomoc. Ani deti, ani učitelia a ani rodičia neboli pripravení na náhly prechod na celoplošné online vzdelávanie, preto si nemusíme pridávať ešte väčší stres tým, že sa budeme cítiť zle, že to deti nezvládajú ideálne. Buďme k sebe milosrdní a dovoľme sebe aj svojím deťom priestor na chyby a zlyhania.

Čo robiť, ak mám viacero detí, ktoré sa chcú online vzdelávať, ale máme iba jeden počítač/tablet?

Je na mieste vytvoriť im rozvrh, kto bude kedy využívať počítač / tablet. Nezabudnime na to, že vytvorenie takéhoto rozvrhu by malo rátať s tým, že niektoré aktivity majú rôzny časový rámec, ktorý sa môže mierne odlišovať, tak deťom vysvetlíme, že dodržiavanie na minútu presne je kontraproduktívne. Jednou z možností je vložiť medzi čas detí v rozvrhu tzv. nárazníkový čas – čiže koniec práce jedného dieťaťa nie je v rozvrhu hneď vedľa času druhého dieťaťa. Rodičia môžu deťom pripomenúť, že niektoré aktivity cez počítač odkazujú na nepočítačové úlohy (napr. prácu s učebnicou) a deti by si mali naplánovať takéto činnosti tak aby si zbytočne nemíňali svoj čas pri počítači. Ak boli deti zvyknuté hrať sa predtým na počítači a tablete, tento čas oddeľte od času na učenie (aby sa dieťa nerozhodlo narýchlo urobiť úlohy a potom sa hrať), ani ho úplne nerušme len kvôli tomu, že deti sa musia učiť. Namiesto toho sa dohodnime s deťmi na tom, kedy je čas pracovať a kedy je čas oddychovať. Ak niektorému dieťaťu nevyhovuje určený čas, časy striedajme. Celý rozvrh vytvárajme spolu s deťmi a dajme im priestor na otázky a pripomienky. Ak budú mať možnosť spoluvytvárať rozvrh, ľahšie sa im bude dodržiavať. Na záver si ho nezabudnime vytlačiť / napísať a zavesiť na viditeľné miesto (chladnička, nástenka, tabuľa, prípadne iné dobre viditeľné miesto). Môže nastať aj situácia, že v rovnaký čas budú chcieť dvaja učitelia byť online s deťmi a doma je len jeden počítač – tam je vhodné, ak to rodič vykomunikuje s učiteľom, že sa im čas online výučby kryje s kolegom.

Ako zariadiť, aby sa moje deti učili, keď musím pracovať?

Základom je poctivá diskusia s deťmi a spoločné vytvorenie pravidiel. Deťom treba vysvetliť závažnosť situácie – to že nemáme “prázdniny”, ale krízovú situáciu, ktorá si vyžaduje, aby sme my rodičia, ale aj deti ďalej pokračovali v práci (pre deti to znamená pokračovať v učení). Spôsoby práce, čas kedy pracujeme sa môžu zmeniť, ale nemali by sme úplne rezignovať. Prestať pracovať môže spôsobiť prehlbovanie stresu, neistoty, strachu alebo úzkosti – tak ako u detí tak aj u dospelých. Toto by sme mali povedať deťom ako jeden z kľúčových argumentov, prečo pokračovať aj keď sa cítia zle alebo v depresii (samozrejme rozsah prispôsobíme aktuálnemu stavu).

Čo robiť, ak ja sám prežívam situáciu stresovo?

Je úplne normálne, že aj vy sami môžete prežívať situáciu stresovo, pociťovať strach, neistotu, úzkosť. Určite sa veľa rozprávajte s rodinou, priateľmi. Nedržte emócie v sebe. Snažte sa pravidelne vyjsť na vzduch a na slnko. Športovanie pomáha, ale nepreháňajte to, aby ste sa zbytočne nepreťažovali (vtedy sa vaša fyzická imunita môže znížiť). Tak isto je vhodné spraviť si “informačnú diétu” – množstvo informácií, ktoré sa aktuálne objavuje o kríze je nekonečné a ich nadmerná “konzumácia” môže viesť k zhoršovaniu nálady detí ale aj nás dospelých. Preto je dobrým nápadom vyčleniť si čas počas dňa (pol hodina, hodina) kedy získavam informácie o situácii a zvyšok dňa mať informačný “pôst”. Ak ale tento stav pretrváva dlhšie a nepomáhajú žiadne z opatrení, ktoré ste už urobili, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. V súčasnej kríze sa veľa rôznych organizácií rozhodlo zriadiť infolinky, krízové linky alebo online poradenstvo. Všetky kontaktné informácie nájdete v nasledujúcej sekcii.

Odborná pomoc – kontakty

Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566

Prevádzkuje ju Liga za duševné zdravie, psychologičky a psychológovia na nej radia ľuďom s psychickými ťažkosťami. Funguje nonstop, je bezplatná, anonymná.

 

Linka detskej istoty – 116 111

Linka, kam môžu volať deti. Na stránke nájdete informácie o tom, ako o epidémii hovoriť s deťmi, jej poradkyne zozbierali 100 tipov, ako sa doma s deťmi zabaviť.

 

Linka detskej dôvery

0907 401 749  (14:00 – 20:00)

055 234 72 72  (14:00 – 20:00)

odkazy@linkadeti.sk

Poradňa pre deti a dospievajúcich. Dá sa s nimi spojiť aj cez chat, email alebo cez Skype.

 

Linka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie

0800 864 833  (9.00 – 18.00)

koronavirus@vudpap.sk (nonstop)

Odborníci na linke radia, ako súčasnú situáciu vysvetliť zdravým deťom, ale aj tým so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami či zdravotným znevýhodnením. Radia tiež v krízových situáciách, ktoré si vyžadujú zásah mediátora.

 

Rodičovská linka podpory – 0800 242 333  (14:00 – 17:00)

Mesto Bratislava zriadilo v čase epidémie linku pre rodičov, ktorí sa doma ocitli s deťmi v povinnej domácej karanténe. Psychologičky a dobrovoľníčky volajúcim poradia, ako nastaviť denný režim pre rodinu, ako sa doma s dieťaťom učiť či hovoriť o epidémii.

 

Linka nádeje – 0556441155

Je určená najmä pre krízové situácie a rodinné problémy.

 

Online poradňa IPčko – poradna@ipcko.sk

Poradňa pomáha len cez chat a email (7.00 – 24.00)

 

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 800 212 212

Bezplatná nonstop linka pre všetkých, ktorí žijú v násilnom vzťahu alebo sa chcú poradiť, ako pomôcť.

 

OZ Žena v tiesni – 0907 346 374, 0911 346 374 (7.00 – 19.00)

Rady pre ženy zažívajúce násilie, napríklad ako si poradiť v čase domácej izolácie alebo ako si zostaviť plán úteku.

 

Krízová linka Aliancie žien Slovenska – 0903 519 550

Poskytuje pomoc obetiam násilia.

Ako zabezpečiť, že moje deti nezačnú panikáriť na základe nedôveryhodných informácií ohľadom krízovej situácie?

V prvom rade je potrebné porozprávať sa s deťmi o tom, odkiaľ čerpajú informácie. Zlú situáciu zhoršuje množstvo hoaxov, falošných správ a senzácií, ktoré sa objavujú na internete. Preto je potrebné s deťmi diskutovať o tom, odkiaľ čerpajú informácie. Tak isto je vhodné spraviť si “informačnú diétu” – množstvo informácií, ktoré sa aktuálne objavuje o kríze je nekonečné a ich nadmerná “konzumácia” môže viesť k zhoršovaniu nálady detí ale aj nás dospelých. Preto je dobrým nápadom vyčleniť si čas počas dňa (pol hodina, hodina) kedy získavam informácie o situácii a zvyšok dňa mať informačný “pôst”. Tak isto je dobré si overovať, aké informácie deti majú a aktívne ich usmerňovať. Ak sa nevieme rozhodnúť, ktorým médiám dôverovať, treba sa zamyslieť, ktoré z nich zamestnávajú profesionálnych novinárov a overujú zdroje informácii. Ak niektorá webstránka neuvádza zdroje alebo meno redaktora, je pravdepodobnejšie, že takáto stránka bude menej dôveryhodná. Preto odporúčame veľké spravodajské weby s profesionálnymi redakciami (aktuality.sk, sme.sk, dennikn.sk, pravda.sk, cas.sk, hnonline.sk, ta3.com, zahraničné weby ako theguardian.com, nytimes.com, washingtonpost.com a mnohé iné). Môžme sa riadiť aj pravidlom, že čím väčšia je odchýlka správ od toho, čo by sme normálne očakávali, tým väčšia je pravdepodobnosť, že správa je falošná. Do sveta rozumných a vzdelaných ľudí neexistujú skratky tajnými vedomosťami či informáciami. Jeden doktor bude mať z hľadiska vírusov väčší prehľad ako bežný človek a sto doktorov bude mať väčší prehľad ako jeden, ktorý s nimi nesúhlasí. (aj keď dramatické príbehy vo filmoch a knihách sa nás snažia presvedčiť o opaku).

Čo robiť, ak moje dieťa nemá dosť sociálnych interakcií (jedináčikovia, deti žijúce v odľahlých obciach etc.)?

Prioritne sa mu snažíme zabezpečiť sociálnu interakciu v rámci rodiny. Ak máme tú možnosť, vytvoríme mu priestor aby si dieťa mohlo zavolať (telefonicky alebo cez internet) s kamarátmi, spolužiakmi, alebo napríklad aj starými rodičmi (ktorí sa tiež môžu v izolácii cítiť osamelo). Určite túto situáciu neignorujme – osamelosť môže prehlbovať negatívne pocity a zhoršovať psychický stav dieťaťa, na ktorý už negatívne vplýva kríza samotná. Tak isto postupujme aj v situácii, keď my sami pociťujeme nedostatok sociálnych interakcií alebo iný problém.

Som učiteľ a neviem pracovať s počítačom/internetom alebo ho nemám, prípadne majú tento problém niektorí (alebo aj všetci) moji žiaci?

Niekedy sa podobná situácia nedá zvládnuť, ale tu sú nápady, ktoré môžete vyskúšať. – Niektoré úlohy môžete kompaktne zadávať aj SMS-kou či mailom:

Sj:vypracuj úlohy v zbierke str.42-50.

Mat: zbierka 20-25 bez zlomkov.

Bio: na stranu A5 vlastnými slovami učivo z 5.kapitoly.

V prípade, že nemáte kontakt na všetkých, pýtajte sa žiakov a učiteľov. S riaditeľom sa skúste dohodnúť aj na tom, že by ste úlohy na týždennej báze nechávali vyvesené na budove školy a žiaci si ich môžu postupne prísť opísať či kopírovať medzi sebou. Ak si dokážete obhájiť preplatenie telefónu/internetu či dokonca poštových známok, využite akýkoľvek druh komunikácie. Radšej sa zaoberajte tým, ako zadať učivo a precvičovanie čo najkompaktnejšie a najzrozumiteľnejšie. Inak hrozí, že budete strácať čas s tým, čo vo finále bude mať oveľa menší efekt, ako keby ste ostali pri telefóne / SMS-kách, pošte alebo emailom.

Koronavírus a deti: 10 dôležitých otázok a odpovedí
Ako bojovať proti stresu a úzkosti?